Bratia, keď som k vám prišiel, nehovoril som vám o Božích tajomstvách nejakými vznešenými slovami ani učenými výkladmi.
Rozhodol som sa totiž, že kým budem u vás, nebudem myslieť na nič, iba na Ježiša Krista a jeho smrť na kríži.
Keď som bol u vás, chvel som sa úzkosťou, prežíval som obavy a strach.
Moja reč a moje posolstvo neboli založené na presvedčivých slovách ľudskej múdrosti, ale spoliehal som sa na Božieho Ducha a jeho moc.
Vaša viera sa teda nezakladá na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.
Je aj múdrosť, o ktorej hovoríme kresťanom so zrelou vierou. Nie je to však múdrosť tohto sveta, ani jeho vládcov, ktorý prichádzajú o svoju moc.
Hovoríme o Božej múdrosti, skrytej v tajomstve, o ktorej Boh už pred stvorením sveta určil, že nás ňou privedie do svojej slávy.
Nikto z dnešných vládcov nemal o tejto múdrosti ani tušenie. Veď keby o nej vedeli, neukrižovali by Pána slávy.
Ale tak, ako je napísané: „Čo ľudské oko nikdy nevidelo, ani ucho nepočulo, čo človeku ani nenapadlo, to Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“.
Nám to však Boh odhalil svojím Duchom, lebo iba Duch má preskúmané všetko – aj hĺbku Božích myšlienok.
Ako ľudia nevidia do myšlienok človeka a vie o nich len on sám, tak aj Božie myslenie je známe len Božiemu Duchu.
My sme však neprijali ducha sveta! Prijali sme Ducha, ktorého nám poslal Boh, aby sme pochopili, čo všetko nám daroval.
Nerozprávame o tom naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale hovoríme tak, ako nás vyučuje Boží Duch; duchovné veci vysvetľujeme duchovným ľuďom.
Neveriaci človek nemôže prijať veci Božieho Ducha. Zdajú sa mu bláznivé a nepochopiteľné, pretože ich význam sa dá vidieť len s pomocou Ducha.
Kto však je preniknutý Božím Duchom, vie ku všetkému zaujať jasný postoj, ale sám nemôže byť nikým správne posúdený.
Ako je napísané: „Kto môže pochopiť Božie myslenie a kto by mu mohol byť radcom?“ My sme však prijali Kristovho Ducha a môžeme mu preto rozumieť.