O päť dní prišiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali u miestodržiteľa žalobu na Pavla.
EN
Copywork
Slovak ONPK Acts 24장
Copywork is not a speed-typing drill but time to re-hold the words and flow of Scripture, one verse at a time. Your input is saved temporarily in this browser, and to your account when you are signed in.
Practice by section · Acts
Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu: „Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie.
To vždy a všade uznávame s nesmiernou vďačnosťou.
Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a krátko nás vypočul.
Zistili sme totiž, že tento človek je veľmi nebezpečný, po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje a je vodcom nazarejskej sekty.
Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. [Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.
Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk
a rozkázal, aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov.] Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde.“
Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Na miestodržiteľov pokyn sa Pavol začal obhajovať: „Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa budem pred tebou obhajovať s dôverou.
Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.
Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.
Tí, ktorí na mňa teraz žalujú, nemajú proti mne žiadny dôkaz.
Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.
A pevne dúfam, rovnako ako títo muži, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.
Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.
A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.
A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam.
Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie. Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.
Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.
Iba ak by mali na mysli tú jedinú vec, ktorý som zakričal, keď som stál pred nimi: ‚Pre vieru vo vzkriesenie ma dnes súdite!‘ “
Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: „Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.“
Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli nejako poslúžiť.
O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a nechal si od neho rozprávať o viere v Ježiša Krista.
Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: „Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať.“
A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok.
Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.