Slovak ONPK 갈라디아서 3장

Ach, vy nerozumní Galaťania, vari vás ktosi počaroval? Veď vám bol vykreslený priamo pred očami ukrižovaný Ježiš Kristus

Rád by som sa od vás dozvedel jednu vec: Ducha Svätého ste dostali na základe konania skutkov, ktoré vyžaduje Zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?

To ste naozaj takí zaslepení? Začali ste žiť z Ducha Božieho, a nakoniec chcete skončiť pri ľudskej snahe?

Toľko ste vytrpeli a nadarmo? A keby len nadarmo!

Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali Zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o záchrane?

Spomeňte si na Abraháma: „dôveroval Bohu a on ho preto považoval za spravodlivého.“

Pochopte, že skutočnými potomkami Abraháma sú tí, ktorí Bohu dôverujú.

Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh aj pohanov ospravedlní na základe ich viery. Už Abrahám dostal zasľúbenie: „Prostredníctvom teba budú požehnané všetky národy.“

Teda tí, čo uveria, získajú rovnaké požehnanie ako Abrahám, muž viery.

Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení Zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a nekoná podľa toho.“

Je teda jasné, že na základe skutkov zákona nebude pred Bohom ospravedlnený nikto, pretože „spravodlivý bude žiť z viery.“

Viera a poslušnosť príkazov však nie je to isté. Zákon hovorí: „Človek, ktorý plní moje ustanovenia, bude žiť.“

Z tejto kliatby Zákona nás vykúpil Kristus tým, že sa sám stal kliatbou. Lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“

Stalo sa to, aby prostredníctvom Ježiša Krista dostali požehnanie dané Abrahámovi aj pohania a aby sme vierou mohli prijať zasľúbeného Ducha Svätého.

Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť alebo k nemu niečo pridať.

Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi a všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, akoby hovoril o mnohých, ale o jednom potomkovi a myslí sa tým Kristus.

A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť zmluvu uzavretú s Abrahámom a zbaviť zasľúbenie platnosti.

Keby sa totiž dedičstvo dalo získať plnením ustanovení Zákona, nemohlo by byť založené na zasľúbení. Boh ho však z milosti dal Abrahámovi prostredníctvom svojho sľubu.

Načo bol potom ešte pridaný Zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. Bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi, kým nepríde ten zasľúbený potomok.

S Abrahámom však Boh hovoril bez prostredníka, osobne. Veď Boh je jeden.

Znamená to, že sú Božie zasľúbenia a Boží zákon v rozpore? Určite nie! Keby tu bol Zákon, ktorý by mohol dať život, potom by naozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením Zákona.

Podľa Písma je však celý svet v zajatí hriechu, a tak to zasľúbené bolo dané prostredníctvom viery v Ježiša Krista všetkým, ktorí veria.

Kým neprišla viera, boli sme zajatcami Zákona. Ten nás strážil pre chvíľu, keď sa zjaví viera.

Zákon bol teda naším prísnym vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, aby sme mohli byť ospravedlnení na základe viery.

Keď však prišla viera, nepodliehame už prísnemu vychovávateľovi.

Veď v Ježišovi Kristovi sme prostredníctvom viery Božími deťmi.

Vy všetci, ktorí ste boli pokrstení do spoločenstva s Kristom, ste na seba vzali Kristov charakter.

Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.

A tak, ak ste Kristovi, ste aj potomkami Abraháma, a teda aj dedičmi toho, čo Boh zasľúbil.