Slovak ONPK 히브리서 7장

Tento Melchizedech bol kráľom v meste Sálem a zároveň bol kňazom najvyššieho Boha. Keď sa Abrahám vracal po víťaznej vojne proti mnohým, vyšiel mu Melchizedech naproti a požehnal ho.

Vtedy Abrahám oddelil desiaty diel zo všetkej koristi a dal mu ho. Meno Melchizedech možno preložiť ako Kráľ spravodlivosti i kráľ Sálema, čo znamená Kráľ pokoja.

O otcovi a matke Melchizedecha nič nevieme, nepoznáme jeho rodokmeň. Jeho život teda akoby nemal začiatok ani koniec. V tom je pripodobnený Božiemu Synovi a zostáva kňazom naveky.

Aký vznešený musel byť tento kráľ a kňaz, keď mu Abrahám, praotec Izraela, dal desiaty diel zo svojej koristi.

Leviti, poverení kňazskou službou, majú totiž podľa zákona príkaz brať desiatky od Božieho ľudu, to znamená od svojich bratov, hoci všetci pochádzajú z Abrahámovho rodu.

Od Abraháma však dostal desiatok ten, ktorý nepochádzal z rodu Léviho, a Abrahám, ktorý mal zasľúbenie, prijal od neho požehnanie.

A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.

Židovskí kňazi dostávajú desiatky ako smrteľní ľudia. Melchizedech však dostal ako ten, o kom Písmo svedčí, že žije.

Dalo by sa povedať, že prostredníctvom Abraháma dal desiatky aj Lévi, ktorý sám desiatky prijímal.

Ešte sa totiž nenarodil a bol v tele svojho praotca Abraháma, keď mu Melchizedech vyšiel oproti.

Keby nás židovskí kňazi a ich zákony mohli spasiť, či by Boh musel poslať Krista ako veľkňaza na spôsob Melchizedecha a nestačilo by menovať kňaza podľa poriadku Áronovho?

Lebo ak sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.

A Kristus, o ktorom sa toto hovorí, pochádzal z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári.

Je známe, že náš Pán pochádzal z Júdovho kmeňa, hoci sa Mojžiš nezmienil, že by z toho kmeňa pochádzali kňazi.

Boh nám posiela iného kňaza, ktorý podobne ako Melchizedech

nie je ustanovený podľa zákona o telesnom pôvode, ale preto, že je v ňom večný, nezničiteľný život.

Veď tak znie svedectvo o ňom: „Ty si kňaz naveky, ako bol Melchizedech.“

Tým sa predchádzajúci systém kňazstva, založený na rodokmeni, zrušil ako neúčinný a neužitočný.

Zákon totiž nebol schopný spasiť človeka a zmieriť ho s Bohom. Na jeho miesto prichádza lepšia nádej, vďaka ktorej sa môžeme priblížiť k Bohu.

Toto Boh potvrdil aj prísahou. Leviti sa totiž stávali kňazmi bez Božej prísahy.

Len o Kristovi Boh povedal: „Hospodin prisahal a nebude to ľutovať. Ty si kňaz naveky.“

Takto sa pre nás Ježiš stal zárukou novej, lepšej zmluvy s Bohom.

V čase starej zmluvy muselo byť veľa kňazov, lebo umierali a nemohli slúžiť trvale.

Ježišovo kňazstvo však neprechádza na iného, lebo on zostáva naveky.

Ježiš Kristus žije večne a prihovára sa za nás u Boha, preto môže stále zachraňovať všetkých, ktorí cez neho prichádzajú k Bohu.

Ježiš je veľkňaz, akého potrebujeme: je svätý, nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov, vyvýšený nad nebesia

a nemusí ako niekdajší veľkňazi denne prinášať obete najprv za vlastné hriechy a až potom za hriechy ľudu. Ježiš to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.

Zákon totiž ustanovoval za veľkňazov ľudí podliehajúcich slabosti, ale slovom prísahy, ktorá odznela po zákone, bol ustanovený Syn za veľkňaza, ktorý je dokonalý naveky.