Slovak ONPK 야고보서 2장

Bratia moji, ak veríte v Ježiša Krista, Pána slávy, potom nemôžete nikoho uprednostňovať.

Predstavte si, že do vášho zhromaždenia príde elegantne oblečený hosť so zlatým prsteňom na ruke a hneď za ním obyčajný človek v obnosených šatách.

Prvého zahrniete pozornosťou a zavediete ho na popredné miesto, kým druhého si ani nevšimnete a necháte ho niekde stáť.

Čoho ste sa dopustili? Urobili ste rozdiel medzi ľuďmi a navyše podľa zvrátených meradiel.

Nezabudnite, milí bratia, že Boh často bezvýznamných ľudí vierou mení na duchovných boháčov a otvára dvere do svojho kráľovstva tým, ktorí ho milujú, a nie tým, čo na to majú.

A vy by ste takým človekom pohrdli! Či vás azda práve vplyvní ľudia neutláčajú a nevláčia po súdoch?

Veď práve oni sa tak často posmievajú menu toho, ktorý je pre vás všetkým!

Korunou Božích prikázaní je láska. Konáte správne, ak dodržiavate kráľovský príkaz Písma: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“

Ak jednému človeku nadŕžate a druhým pohŕdate, páchate hriech, a zákon vás odsudzuje ako previnilcov.

Človek, ktorý chce prísne dodržiavať Boží zákon, ale v jednom prikázaní sa potkol, je vinný práve tak ako ten, kto porušuje celý zákon.

Boh, ktorý povedal: „Nezabiješ!“, povedal takisto „Nescudzoložíš!“. A tak aj keď si nikoho nezabil, ale dopustil si sa cudzoložstva, prestúpil si zákon.

Hovorte a konajte ako tí, ktorí majú byť súdení podľa zákona, ktorý dáva slobodu!

Kto sa správa nemilosrdne, hrozí mu tvrdý súd. Ale milosrdenstvo víťazí nad súdom.

Na čo by vám bola viera, milí bratia, keby ste podľa nej nežili? Myslíte si, že vás taká viera spasí?

Povedzme, že niekto z vašich priateľov bude hladovať a nebude si mať čo obliecť.

Poviete mu azda: „Maj sa dobre a dbaj, aby si neprechladol a netrpel hladom!“ No ak mu nedáte ani jedlo, ani šatstvo, akú to má cenu?

Viera, ktorá sa neprejavuje v činoch, je sama osebe mŕtva a bezcenná.

Ak máte len takú vieru, môže vám niekto namietnuť: „Ty hovoríš o svojej viere, no dokáž ju svojimi činmi. O mne vravíš, že vieru nemám, avšak o mojej viere svedčia činy.“

Veríš, že je Boh. To je dobre. Ale nezabudni, že v Boha verí aj diabol, no nič mu to nepomôže – trasie sa pred Božím súdom.

Vy pochabí, ešte chcete, aby som vás presviedčal, aká bezcenná je viera, ktorá sa neprejavila skutkami?

Čím prejavil svoju vieru Abrahám? Tým, že bol odhodlaný na oltári obetovať Bohu aj vlastného syna Izáka.

Uňho šla viera ruka v ruke s činom a dozrela poslušnosťou.

O takú vieru ide v Písme, keď čítame: „Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého a nazval ho svojím priateľom.“

Vidíte, že človek nachádza v Božích očiach ospravedlnenie nielen pre svoju vieru, ale aj preto, ako ju dokazuje svojimi činmi.

Poslušný čin viery zachránil aj prostitútku Rachab, keď ukryla izraelských vyzvedačov a umožnila im útek.

Tak ako je mŕtve telo bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov.