未ログインでは記録が保存されません。ログインすると記録・ランキングに反映されます。
ログインCopywork
写経は速く終える入力練習ではなく、一節ずつみ言葉の文と流れを改めて受け止める時間です。入力内容はこのブラウザに一時保存され、ログインするとアカウントにも保存されます。
小見出し単位で進める · Matthew
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do dediny Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred
a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ich a priveďte sem.
Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte: Pán ich potrebuje. A ten človek ich sám pošle.“
Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok:
„Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!“
Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu.
Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a on sa na ne posadil.
Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní osekávali vetvičky zo stromov a zdobili nimi cestu.
Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: „Hosana Synovi Dávidovmu! Nech Boh požehná toho, ktorý prichádza v jeho mene! Hosana na výsostiach!“
Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: „Kto je to?“
A z davu sa ozývalo: „To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!“
Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali. Poprevracal stoly peňazomencom, stánky predavačom holubov
a povedal im: „Je napísané – Môj dom bude známy ako miesto modlitby, ale vy ste z neho urobili brloh lotrov!“
Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval.
Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: „Sláva synovi Dávidovmu!“ veľmi ich to pobúrilo.
Vyčítali mu: „Nepočuješ, čo volajú?“
Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval.
Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad.
Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: „Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!“ A figovník naozaj uschol.
Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: „Ako rýchlo ten figovník vyschol!“
Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a hoď sa do mora, stane sa.
A dostanete všetko, za čo sa s vierou budete modliť.“
Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho: „Akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“
„Poviem vám to,“ odvetil Ježiš, „ale najprv odpovedzte vy na moju otázku:
Keď Ján krstil, od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí?“
No ak povieme, že ľudia, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“
A tak mu napokon odpovedali. „Nevieme.“
„No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!‘
Syn však odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Ale potom si to rozmyslel a šiel.
O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: ‚Áno, pôjdem!‘ Ale nešiel.
Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?“
Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, ale vy ste mu neuverili, no títo áno. Videli ste to, ale ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
„Teraz si vypočujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty.
Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.
Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali.
Hospodár poslal ďalších sluhov. Bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako.
Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň jeho budú brať vážne.
Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: ‚To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!‘
Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili.
Čo myslíte, že s nimi urobí majiteľ po svojom návrate?“
Odpovedali mu: „Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu.“
Potom im povedal: „Či poznáte slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe. Urobil to Pán a z nášho pohľadu je to čosi obdivuhodné.‘
Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie.
Každý, kto na ten kameň spadne, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“
Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich.
Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.