未ログインでは記録が保存されません。ログインすると記録・ランキングに反映されます。
ログインCopywork
写経は速く終える入力練習ではなく、一節ずつみ言葉の文と流れを改めて受け止める時間です。入力内容はこのブラウザに一時保存され、ログインするとアカウントにも保存されます。
小見出し単位で進める · Mark
Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.
Do domu sa k nemu nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.
Štyria muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka.
Keďže sa k nemu cez to množstvo ľudí nemohli dostať, vyšli na strechu domu, urobili v nej otvor a spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred Ježiša.
Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Syn môj, tvoje hriechy sú odpustené!“
Sedeli tam však aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:
„Čo to ten človek hovorí!? Veď je to rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!“
No Ježiš poznal ich myšlienky a preto sa ich spýtal: „Prečo vás to poburuje?
Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘ – alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…“
Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!“
A chorý sa pred očami ohromeného zástupu postavil na nohy, vzal ležadlo a pobral preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!“
Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili.
Cestou uvidel Alfejovho syna Léviho, ako sedí na colnici a vyberá poplatky od pocestných. Zavolal na neho: „Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ A Lévi vstal a išiel za ním.
V ten deň usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu. Prišiel na ňu nielen Ježiš so svojimi učeníkmi, ale aj mnoho ďalších vyberačov daní a ľudí pochybnej povesti.
Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: „Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?“
Ježiš to počul a odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať k Bohu tých, čo sú presvedčení o vlastnej spravodlivosti, ale hriešnikov.“
Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postili. Niektorí ľudia sa preto Ježiša pýtali: „Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?“
Ježiš im na to odpovedal: „Majú azda svadobčania dôvod postiť sa, keď sú na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali?
Ale prídu dni, keď ženícha vytrhnú z ich stredu, a potom sa budú postiť.
Nikto predsa neprišíva na staré šaty záplatu z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.
A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov.“
Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, preto začali trhať klasy.
Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo sa v sobotu nesmie robiť!“
Ježiš na to odpovedal: „Azda ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on a jeho družina mali hlad a nebolo čo jesť?
Ako vošli do Božieho domu – veľkňazom bol vtedy Abiatar – a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?“
A potom ešte dodal: „Sobota bola predsa ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.
Preto Syn človeka má právo rozhodnúť aj o tom, čo sa v sobotu robiť smie a čo nie.“