Slovak ONPK Romans 4장

Aká bola Abrahámova skúsenosť? Čo o ňom môžeme povedať ako o našom praotcovi?

Keby Abrahám dosiahol spravodlivosť na základe svojich skutkov, možno by sa v očiach ľudí mal čím pochváliť, ale nie pred Bohom.

Veď Písmo hovorí: „Abrahám Bohu dôveroval a Boh ho preto považoval za spravodlivého.“

Ak niekto koná nejakú prácu, svoju mzdu nedostáva ako dar, ale ako niečo, na čo má nárok.

Tomu však, kto sa neusiluje dosiahnuť spravodlivosť skutkami, ale dôveruje Bohu, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. To je spôsob, akým Boh ospravedlňuje bezbožných.

O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastným toho človeka, ktorého Boh ospravedlnil bez jeho vlastnej zásluhy:

„Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy prikryl.

Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!“

Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na tých, ktorí sa podrobili obradu obriezky, alebo aj na ostatných? O Abrahámovi sme predsa povedali, že ho Boh považoval za spravodlivého, lebo mu Abrahám uveril.

Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní, alebo ešte predtým? Áno, bolo to ešte predtým, ako sa dal obrezať.

Znamenie obriezky prijal ako spečatenie svojho ospravedlnenia na základe viery. Ospravedlnený však bol už pred svojím obrezaním. Tak sa stal Abrahám praotcom tých, čo síce neboli obrezaní, ale ktorých Boh pre ich vieru považuje za spravodlivých.

Zároveň je aj predchodcom tých, ktorí sú nielen obrezaní, ale podobne ako on žijú životom viery, tak ako Abrahám pred svojím obrezaním.

Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie preto, že dodržiavali prikázania zákona, ale preto, že ho Boh na základe jeho viery považoval za spravodlivého.

Ak by sa dedičmi Božích zasľúbení stali tí, ktorí sa spoliehajú na zákon, viera by bola zbytočná a Božie zasľúbenie dané Abrahámovi by stratilo zmysel.

Zákon so sebou prináša Boží hnev a naopak: kde nie je zákon, tam nie je ani jeho prestúpenie.

Toto zasľúbenie je založené na viere, aby bolo jasné, že je darom Božej milosti. Takto je isté, že zasľúbenie platilo pre všetkých Abrahámových potomkov; nielen tých, čo stavajú na Zákone, ale aj tých, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. On je otcom všetkých nás.

Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: „Určil som ťa za otca mnohých národov.“ V Božích očiach je preto Abrahám naším otcom. Abrahám totiž uveril Bohu, ktorý oživuje mŕtvych, o tom, čo ešte nie je, hovorí, akoby sa to už stalo.

Abrahám napriek beznádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: „Také početné bude tvoje potomstvo.“

Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo, veď mal bezmála sto rokov, a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti.

Abrahám o Božom zasľúbení nepochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a tým vzdal chválu Bohu.

Bol neochvejne presvedčený, že Boh má moc vykonať všetko, čo zasľúbil.

A práve pre takúto vieru Boh označil Abraháma za spravodlivého.

Slová „bolo mu to počítané za spravodlivosť“ nie sú zaznamenané len kvôli Abrahámovi,

ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak uveríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána.

On bol vydaný za naše hriechy a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil.