Slovak ONPK Romans 7장

Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije.

Vydatá žena je zákonom viazaná k žijúcemu manželovi. Ak však jej muž zomrie, je oslobodená spod zákona, ktorý ju viazal k jej mužovi.

Pokiaľ by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Po manželovej smrti je však podľa zákona slobodnou ženou a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala.

A podobne je to aj s vami, bratia moji, Kristovou smrťou ste sa stali pre zákon mŕtvymi, aby ste mohli patriť inému Pánovi; tomu, ktorý bol vzkriesený, a žili životom, ktorý sa Bohu páči.

Keď sme ešte žili podľa svojej hriešnej prirodzenosti, ovládali nás hriešne žiadosti po tom, čo zákon zakazuje a robili sme to, čo vedie do záhuby.

Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu celkom novým spôsobom, ako nás vedie Svätý Duch, a nie podľa starej litery zákona.

Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Určite nie! Veď bez Božích prikázaní by som ani nevedel, čo hriech je a čo nie. Keby Božie prikázanie nehovorilo: „Nepožiadaš!“, ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá.

Ale hriech zneužil zákon, aby vo mne podnietil všetky druhy žiadosti. Ak by nebolo zákona, hriech by túto moc nemal.

Kedysi som žil bez zákona, ale s jeho príchodom do môjho života hriech ožil a ja som sa stal mŕtvym.

Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť.

Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť.

Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré.

Mohlo byť teda to, čo je dobré, príčinou mojej smrti? Určite nie! Ale tým, že hriech využil dobro, aby mi prinieslo smrť, prejavil sa ako hriech, a práve zákon ukázal celú hĺbku jeho hriešnosti.

Vieme, že zákon bol inšpirovaný Božím Duchom, ale ja som len slabý človek, ktorý je otrokom hriechu.

Sám sebe som záhadou, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo sa mi protiví.

Ak však to, čo robím, je proti mojej vôli, potom uznávam, že Zákon je dobrý.

To vlastne znamená, že zlo nekonám ja, ale hriech, ktorý je vo mne.

Viem, že vo mne, v mojej hriešnej prirodzenosti, neprebýva nič dobré. Ja by som síce chcel robiť to, čo je dobré, ale nedokážem to.

Veď nekonám dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem.

Ak teda robím to, čo nechcem, nerobím to už vlastne ja, ale hriech, ktorý je mojou súčasťou.

A tak objavujem v sebe takúto zákonitosť: Keď chcem konať dobro, hriech je to prvé, čo sa vo mne prejaví.

Vo svojej najvnútornejšej bytosti nadšene súhlasím s Božím zákonom,

a predsa konám podľa iného zákona, ktorý je vo mne. Tento zápas medzi mojím dobrým predsavzatím a hriešnym konaním dokazuje, že som otrokom hriechu.

Ja nešťastný človek! Je niekto, kto ma vyslobodí z tohto tela, ktoré ma odsudzuje na smrť?

Vďaka Bohu, áno! Náš Pán Ježiš Kristus ma vyslobodil. Vo svojej mysli teda slúžim Božiemu zákonu, ale v konaní som stále otrokom hriechu.