Slovak ONPK 로마서 8장

A tak pre tých, ktorí veria v Krista Ježiša, už nejestvuje žiadne odsúdenie.

Pre nich neplatí zákon hriechu a smrti, lebo oživujúci Duch ich prostredníctvom Ježiša Krista spod tohto zákona vyslobodil.

Boh vykonal to, čo pre ľudskú hriešnosť nemohol vykonať zákon: poslal vlastného Syna v ľudskom tele, ako má hriešny človek, aby zlomil vládu hriechu nad nami tým, že sa sám obetoval za naše hriechy.

A tak Kristovou zásluhou môže byť na nás vykonané to, čo požaduje zákon, keď nekonáme podľa našej ľudskej prirodzenosti, ale dáme sa viesť Duchom.

Tí, ktorí žijú podľa toho, čo sami chcú, majú svoje mysle naplnené hriešnymi túžbami. Tí však, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, majú svoje mysle naplnené túžbami Ducha.

Telesné zmýšľanie prináša smrť, ale zmýšľanie vedené Božím Duchom prináša život a pokoj.

Človek, ktorý myslí iba na seba, žije v nepriateľstve voči Bohu; nechce sa totiž, ba ani nemôže, podvoliť jeho prikázaniam.

Je ovládaný svojou hriešnou prirodzenosťou, a preto sa Bohu nemôže páčiť.

Ak však vo vás prebýva Boží Duch, nežijete zo svojej vlastnej sily, ale z moci Ducha. Kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí Kristovi.

Ak je vo vás Kristus, vaše telo je síce mŕtve a pre hriech podlieha smrti, ale Duch dáva život, lebo ste ospravedlnení.

Ak je vo vás Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, ktorý ho vzkriesil, oživí aj vaše smrteľné telo svojím Duchom, ktorý je vo vás.

Preto, milí bratia, nemáme žiadny dlh voči našej starej prirodzenosti, aby sme podľa nej žili.

Lebo naše žiadosti nás ženú do smrti. Ale ak mocou Ducha umŕtvujete zlé skutky, budete žiť.

Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi.

Od Boha sme totiž neprijali Ducha, ktorý by z nás robil ustráchaných otrokov, ale Ducha, ktorý z nás robí členov Božej rodiny a dáva nám právo volať Boha: „Otec! Otecko!“.

Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti.

A ako deti sme Božími dedičmi a Kristovými spoludedičmi. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve.

Som totiž presvedčený, že terajšie utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie.

Veď celé stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.

Celé stvorenstvo je podrobené pominuteľnosti, no nie dobrovoľne, ale z vôle toho, ktorý si ho podrobil. Je tu však nádej

na vyslobodenie všetkého stvorenstva z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí.

Veď vidíme, že všetko stvorenstvo až doteraz vzdychá a stoná ako v pôrodných bolestiach.

Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy už dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti.

Zachránení sme nádejou. Nádej je čakaním na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať.

My však máme nádej a trpezlivo očakávame to, čo ešte nevidíme.

Podobne k nám prichádza aj Svätý Duch, aby nám pomáhal v našej slabosti. Veď ani nevieme, ako a za čo by sme sa mali modliť. Vtedy sa za nás prihovára Svätý Duch so stonmi, ktoré sa nedajú vyjadriť slovami.

A Boh, ktorý vidí do srdca človeka, vie, že Svätý Duch prosí za nás o to, čo sa zhoduje s jeho vôľou.

Jedno vieme určite: Boh koná tak, aby všetko, čokoľvek sa deje, slúžilo na dobré tým, ktorí ho milujú a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu.

Tých, o ktorých Boh vopred vedel, tých aj vopred určil, aby sa stali podobní jeho Synovi a on bol tak prvý medzi mnohými bratmi.

A ktorých Boh takto určil, tých aj povolal, ospravedlnil ich a dal im svoju slávu.

Môžeme si želať ešte niečo viac? Keď je Boh s nami, kto môže byť proti nám?

Boh, ktorý neušetril svojho vlastného Syna, ale dal ho za nás všetkých, vari nám spolu s ním nedaroval všetko?

Kto by sa odvážil obžalovať tých, ktorých si Boh povolal? Veď sám Boh nás zbavil všetkej viny.

Kto by sa odvážil nás odsúdiť? Veď Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a teraz je po Božej pravici a obhajuje nás.

Čo by nás teda mohlo odlúčiť od Krista a jeho lásky? Utrpenie alebo strach? Prenasledovanie? Hlad? Bieda? Nebezpečenstvo alebo sama smrť?

Je napísané: „Denne nás pre teba vydávajú na smrť, sme ako ovce na zabitie.“

A predsa nad tým všetkým víťazíme v moci Ježiša Krista, ktorý nás tak veľmi miluje.

Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani démonské sily, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani nijaká moc,

nič čo je na nebi, nič čo je na zemi, ani čokoľvek iné v celom stvorení nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorú Boh zjavil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.