Vynášaš súd, človeče, nad druhými? Veď tebe samému nemôže byť odpustené, lebo v tom, v čom súdiš druhého človeka, odsudzuješ samého seba; lebo to, čo odsudzuješ, robíš sám.
2:2
대기
Vieme, že spravodlivý Boh nenechá bez trestu nikoho, kto takto koná.
2:3
대기
Iných súdiš a dúfaš, že sám unikneš súdu, hoci robíš to isté?
2:4
대기
Nepohŕdaš aj ty nesmiernou Božou dobrotou, trpezlivosťou a zhovievavosťou? Neuvedomuješ si, že práve Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k zmene myslenia?
2:5
대기
Ale ty sa naďalej zaťato vzpieraš Bohu a nechceš sa odvrátiť od hriechu, a takto len zväčšuješ hnev, ktorý sa zjaví v deň spravodlivého Božieho súdu.
2:6
대기
V ten deň Boh spravodlivo odplatí každému podľa jeho zásluhy.
2:7
대기
Večný život dá tým, ktorí sa neúnavným konaním dobra usilujú o nepominuteľnú slávu a česť.
2:8
대기
Tých však, ktorí myslia len na seba, odmietajú pravdu a nasledujú zlo, stihne hnev a spravodlivý trest.
2:9
대기
Súženie a úzkosť dopadnú raz na každého, kto pácha zlo, na Židov a aj na pohanov.
2:10
대기
Ale tých, čo konajú dobro, čaká sláva, česť a pokoj, nezáleží, či je to Žid, alebo niekto iný.